Nastupujem do auta a lyže, ktoré som si oň oprel nikde. Poobzerám sa, no stále ich nevidím. Kamarátka hovorí, že ich asi ukradol chlapík, ktorý pred chvíľou odchádzal. Bolo jej podozrivé, že sa tam nejako dlho vrtí, ale prestala si ho všímať a „hrala sa s rádiom“. „Aha pozri, boli to tí v tej sivej Zafire, ešte by sme ich dobehli...“
Nuž sme urýchlene nastúpili do auta a ozlomkrky sme sa vybrali v ústrety novým majiteľom mojich Atomicov, ktoré boli na svahu iba nejaký tretí-štvrtý krát. No ozlomkrky ani nie, keďže som sa po tom ľade bál.. V obci Hodruša-Hámre sme predbehli dve ďalšie autá, až sme sa dostali za nášho zlodeja. Trúbim, blikám, no on nič, ani brvou nepohol. Tak som nabral odvahu a zahral sa na Cobru 11. Na úzkej zasneženej ceste som ho predbehol. Keď som bol na jeho úrovni, zakýval som mu, predbehol som ho a už som videl ako spomaľuje, hádže blinker a zachádza ku krajnici.
Hovorím kamarátovi, že nech ide radšej so mnou. On samozrejme ešte v lyžiarkach, no baby povedali, že sme aspoň na chvíľu mali sexappeal. Prišli sme k nemu a hovorím: „Asi ste mi zobrali lyže, nepozriete sa dozadu?“ Vodič so seneckým evidenčným číslom ochotne vystúpil a otvoril kufor. Našťastie tam tie moje lyže boli.
Nevedel som, či mu mám ďakovať, či naňho kričať a pokúsiť sa ho inzultovať. Zachoval som však chladnú hlavu, čo sa ukázalo ako rozumný krok. Som vďačný za svoj vrodený pacifizmus.
„Mrzí ma to, ja som nevedel, že sú vaše. Myslel som si, že sú tvoje,“ adresoval spolujazdec vodičovi auta. „Chcel som len pomôcť, nie vám ich ukradnúť,“ povedal možno nie primerane usmievajúc sa. Schytil som lyže a rýchlo s nimi frčal do svojho auta. „Počkajte, sú tu aj palice,“ zahriakol ma spolujazdec.
Zatiaľ, čo som si dával lyže do auta, kamarát ešte zostal v konverzácií so Senčanmi. Neskôr mi prezradil, že im zdôraznil, aby si „dávali pozor na to, čo dávajú do auta“.
Aj takéto niečo sa môže stať. Verím tomu, že ten chlapík zobral lyže neúmyselne, pretože stále, tak ako Frasier Crane, verím, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Teda podľa mňa sú niektoré riadne svine, ale tých je menšina.
Nakoniec sme sa v aute pekne na tejto historke zasmiali a povedali si, že táto naháňačka ako vystrihnutá z Cobri 11 bolo čerešničkou na torte skvelého dňa.
